Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


LAKROS

Lakros (tiež lacrosse) je kolektívny šport pochádzajúci od severoamerických indiánov.

Postupom času sa vyvinuli ďalšie verzie hry. Američania odvodili verziu fieldlakros, Kanaďania vymysleli boxlakros. V Česku sa taktiež hrá verzia český lakros, ktorá má svoje špecifiká. Na prvý pohlaď sa odlišuje tým, že sa hraje jednoručne. Posledná a najmladšia odvodená verzia je interkros.

Jednotlivé verzie hier sa od sebe líšia veľkosťou ihriska, počtom hráčov a spôsobom, akým je možné zneškodniť súpera. Napr. interkros je bezkontaktný šport, súpera sa nesmiete ani dotknúť. Naopak boxlakros je tvrdý, kontaktný šport - súpera môžete napríklad udierať palicou do jeho palice alebo ho krosčekovať.

Asociácie lakrosu sú združované do medzinárodnej lakrosovej federácie FIL a európske asociácie aj do európskej lakrosovej federácie ELF - do ktorej patrí aj SLF - Slovenská Lakrosová Federácia.

LAKROS je tímová hra, hraná na trávnatom alebo umelom povrchu. Pri hre súperia medzi sebou dva tými, pričom základným cieľom hry je dostať loptu do súperovej bránky a zároveň zabrániť súperovi v tom istom. Na to aby hráči dostali loptu do súperovej bránky, používajú špeciálne palice – „lakrosky“. Každá „lakroska“ sa skladá z dvoch častí:

Prvá časť - tyčka, ktorá môže byť z rôzneho materiálu, najčastejšie sa používa hliník, titan a samozrejme drevo. Dĺžka „lakrosky“ môže byť rozdielna. Máme klasické „lakrosky“ ktorých dĺžka je 90cm (používajú ich útočníci a stredopoliari) a potom longsticky ktoré majú dĺžku až 1,8 metra (obrancovia)

Druhá časť – hlava, pozostáva s plastového rámu a sieťky (koženej alebo so šnúrok).

V lakrose je povolený telesný kontakt, ktorým si môžu hráči pomôcť či už pri bránení alebo pri útočení. V súvislosti s týmto pravidlom, sú hráči povinní nosiť výstroj, ktorá ich chráni pred zranením. V prípade že sa hráč dopustí faulu, nasleduje trest v podobe vylúčenia na určitý čas.

Technické chyby (offside, držanie, nedovolené bránenie, strčenie zozadu ...) je tým potrestaný stratou lopty, alebo, pokiaľ nemá loptu v držaní, trestom 30 sekúnd. Osobné chyby (sekanie, podrazenie, krosček ...) sú hráči vylučovaní na 1 min., v prípade hrubého faulu na 2 alebo 3 min., poprípade do konca zápasu.

Na regulárnosť celého zápasu dohliadajú rozhodcovia, ktorý sa nachádzajú priamo na ihrisku. Ich úlohou je sledovať priebeh zápasu, aby sa hra niesla v duchu fair-play. Mimo hracej plochy sa nachádzajú časomerači, zapisovateľ a samozrejme zdravotníci.

 

Verzie lakrosu

 

Mužský field lacrosse

 

Lakros je kontaktná hra, ktorú hrá 10 hráčov na trávnatom ihrisku: Brankár, traja obrancovia, traja stredopoliari a traja útočníci. Cieľom hry je streliť loptičku do súperovej brány. Tím ktorí strelí viac gólov vyhráva. Hrá sa na trávnatom ihrisku, porovnateľnom s futbalovým (100 x 55 m). Hráči sa snažia pomocou svojich lakrosových palíc dostať loptu do súperovej bránky.

Bránka sa podobá hokejovej, ale jej rozmery sú 1,83 m x 1,83 m. V každom tíme musia ostať posledný štyria hráči ( vrátane ) brankára za svojou polovicou a traja útočníci za svojou polovicou ihriska. Traja stredopoliari( midfielderi ) sa pohybujú po celom ihrisku ( teda aj v útoku aj v obrane ). Hra začína „face–offom“. Lopta je položená medzi „lakrosky“ dvoch prikrčených hráčov v strede ihriska. Na rozhodcovo zapískanie začína hra. Každý hráč sa snaží získať loptu. Hráči v krídelných priestoroch ( wing area ) môžu bežať k lopte hneď ako počujú hvizd rozhodcu. Ostatný hráči musia čakať za čiarou kým niekto nezíska loptu alebo lopta sama neprejde cez čiaru bránkového územia. „Face-off“ zo stredu ihriska sa vykonáva vždy na začiatku každej štvrtiny a po každom góle.

Bodyček je dovolený ak má hráč loptu pod kontrolou alebo je maximálne tri metre od voľnej lopty. Všetky telesné kontakty sa musia diať z prednej časti tela, medzi pásom a ramenamy s oboma rukami na „lakroske“. Do súperovej „lakrosky“ možno sekať ak je voľná lopta 3 metre od hráča, alebo je vo vzduchu resp. ak má hráč loptu v držaní. Príliš tvrdé narazenie nie je povolené a považuje sa za poručenie pravidiel ( illegal bodycheck). Ak lopta alebo hráč ktorý mal v držaní loptu prejde za čiaru, loptu získava druhý tím. Ak lopta prejde za koncovú čiaru ( end line) loptu získava hráč ktorý je najbližšie k lopte v čase keď prešla za čiaru. Útočiaci hráči nemôžu vstúpiť do priestoru okolo bránky ( kriss), ale môžu pomocou „lakrosky“ znovu získať stratenú loptu. Hrací čas je 4x 15 min.

 

schéma ihriska

 

Box lacrosse

 

Boxlakros je mladším bratom field-lakrosu. Už z názvu boxlakros je jasné že hlavným rozdieľom je hracia plocha. Hrá sa na hokejovom ihrisku, bránky sú veľké 145 x 122 cm a s počtom hráčov päť + brankár. Striedanie počas hry nie je obmedzené a pripomína hokejové striedanie. Hrací čas je 4 x 15 min. čistého času. V prípade nerozhodného výsledku nasledujú 5 minútové predĺženie až kým niektoré z družstiev nestrelí víťazný gól ( systém „náhlej smrti“ ). Útočiace mužstvo musí vystreliť loptu do 30 sec. od získania lopty do svojho držania. V prípade že nevystrelí nasleduje prerušenie hry a strata lopty v prospech druhého tímu. Pokiaľ družstvo získa loptu do držania na svojej obrannej polovici, je do 10 sekúnd povinné prejsť s loptou na súperovu polku. Ak družstvo tento časový limit nedodrží, bude potrestané stratou lopty v prospech súpera. Lopta pri útočení nesmie prejsť späť na obrannú polovicu, porušenie tohto pravidla znamená, že útočiace mužstvo stráca loptu. Ako náhle lopta opustí hraciu plochu, rozhodca hru preruší a odovzdá loptu do držania družstvu, ktoré sa lopty nedotklo ako posledné.

 

Ženský Lacrosse

 

Ženský lakros je bezkontaktná hra ktorú hraje 12 hráčok: brankár, päť útočníkov a 6 obrancov. Hlavným cieľom hry je dostať loptu do súperovej bránky. Tím ktorý strelí viac gólov vyhráva. Ženský lakros sa od toho mužského odlišuje v mnohonásobne. Najväčší rozdiel je, že je zakázaný telesný kontakt a hráčky nenosia žiadne chrániče. Ženy hrajú tak isto na ihrisku, ale čiary sú iné. Takisto „lakroska“ má odlišný dizajn od mužskej, niektoré hráčky používajú stále tradičné drevené „lakrosky“, iné majú plastové hlavy s hliníkovou rukoväťou.

Vrecko na „lakroske“ nie je také hlboké ako má mužská „lakroska“. To znamená, že je veľmi obtiažné pre začínajúce hráčky chytať, hádzať a utekať s loptou po ihrisku. V ženskom lakrose môže byť bránená len hráčka s loptou a aj to nie telom. Sekanie a kontakt telom nie je povolený. Keď zaznie píšťalka všetky hráčky musia zastať na mieste. Keď sa lopta dostane mimo ihriska získava ju hráčka ktorá je bližšie k lopte. Strata lopty nastane len vtedy ak hráčka úmyselne vbehne alebo hodí loptu mimo čiaru. Ženský lakros začína rozhodom v strede ihriska. Lopta sa umiestni medzi dve horizontálne držané „lakrosky“, na hvizd rozhodcu sa lopta vyhodí do vzduchu a hráčky sa ju snažia získať pre seba. Tento spôsob rozhodu sa používa na začiatku každého polčasu a po góle. Hrací čas je 2 x 30 min.

 

Intercrosse

Ihrisko rozmerov cca 40 x 20 m, hráči (4 + 1), ľahké palice s plastovou hlavou a mäkká kaučuková loptička. Bránka je rozmerov 1,25 x 1,25 cm a brankár je povinný nosiť komplet hokejovú výstroj. Dĺžka hry je 3x15 min. s prestávkami 3 min. Pri hre sa hráči navzájom rešpektujú a čo najviac sa snažia zabrániť fyzickému kontaktu so súperom.

 

 

 

 

 

FLORBAL

 

Florbal

 

 

Florbal je kolektívny halový šport podobný pozemnému hokeju. Rozmery ihriska sú 40 × 20 m, na hracej ploche môže byť z každého tímu počas zápasu päť hráčov v poli a jeden brankár. Cieľom hry je dopraviť loptičku do súperovej bránky.

 História

 

 

Florbal sa pôvodne vyvinul vo Švédsku, kde sa začal hrať v polovici 70. rokov pod názvom innebandy. Ďalšou krajinou, kde sa florbal rozšíril bolo Fínsko a následne Švajčiarsko. Švajčiarsky florbal sa však od švédskeho líšil tým, že brankár mohol používať hokejku. Oficiálne pravidlá boli kodifikované v septembri 1983.

Medzinárodný rozvoj

 

 

Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko založilo Medzinárodnú florbalovú federáciu (International Floorball Federation - IFF) 12. apríla 1986. V ďalšom desaťročí zaznamenal obrovský rozvoj v mnohých krajinách na celom svete. Keď sa vo Švédsku v roku 1996 konali prvé Majstrovstvá sveta vo florbale, v IFF bolo prihlásených už 18 krajín.

 

 

Ďalším krokom bolo, že IFF dosiahla získanie dočasného členstva v General Association of International Sports Federations (GAISF) v roku 2000 a neskôr členstvo v 2004. IFF dnes pozostáva z 40 členov asociácií s viac ako 3 500 klubmi a 200 000 registrovanými hráčmi. Slovensko je členom od roku 1998.

 

 

IFF organizuje majstrovstvá sveta, ktoré sa hrajú každý párny rok v kategóriách Muži a U19 (under 19) ženy a každý nepárny rok Ženy a U19 Muži. Navyše sa ešte každý rok hrá Európsky pohár. Výzvou budúcnosti je pre IFF uznanie Medzinárodným olympijským výborom (International Olympic Committee - IOC) a dostať Olympijský štatút pre florbal.

Pravidlá hry

 

 

Florbal sa hrá v troch tretinách po 20 (poprípade 15) minút hracieho času. Hrací čas sa prerušuje v prípade ak:

  • sa lopta dostane mimo hracej plochy
  • nejaký hráč poruší pravidlá hry
  • počas trestného strieľania
  • v mimoriadnych situáciách

 

 

Zápas rozhodujú dvaja rozhodcovia v poli, ktorí majú rovnaké postavenie.

 

 

 

Rozmery florbalového ihriska

Podlaha môže byť z rôznych materiálov, ako sú drevo, plast, rohožový povrch... Odporúčaná veľkosť hracej plochy je 20 metrov na šírku a 40 metrov na dĺžku, obkolesená mantinelmi, podobne ako ľadová plocha. Mantinely sú vyrobené z dreva alebo umelej hmoty, 50 centimetrov vysoké so zaoblenými rohmi. Florbal je možné hrať aj s menšími úpravami týchto pravidiel.

 

 

Hru hrajú 5 hráči v poli a brankár na každej strane. Počet hráčov v poli sa líši počas hry vylúčeniami. Družstvo môže pozostávať z 20 hráčov s niekoľkými brankármi. Pohyb vo florbale je vykonávaný behom porovnateľným s basketbalom. Vo florbale je neprípustný akýkoľvek fyzický kontakt.

Výstroj

 

 

Hráčska výstroj pozostáva z krátkych nohavíc, trička (dresu) s číslom na chrbte a hrudi a halovej obuvi. Brankár musí mať dlhé nohavice, masku a môže mať rukavice.

 

 

Palice sú zvyčajne vyrobené zo sklených, polykarbónových alebo karbónových vlákien. Zvyčajne majú hmotnosť okolo 150 - 250 gramov a majú dĺžku od 80 do 100 cm. Čepele sú vyrábané z rozličných plastických zložiek (PE, HDPE) alebo nylonových zložiek (PA). Niektorí výrobcovia používajú sklené a karbónové vlákna. Rôzne materiály robia čepeľ tvrdou alebo mäkkou. Mäkké čepele sú dobré na riadenie hokejky, tvrdé sú zase lepšie pri streľbe. Čepeľ môže byť tvarovaná podľa potrieb každého hráča v súlade s niekoľkými pravidlami. Pri ohýbaní sa musí dodržať maximálne zahnutie 30 milimetrov.

Formy florbalu

 

 

Freebandy

 

 

Freebandy je šport vyvinutý v roku 2000 florbalovými fanatikmi, ktorí sa špecializujú na techniku zvanú 'zorro', ktorá zahŕňa zdvihnutie loptičky na hokejke do vzduchu s využitím odporu vzduchu a rýchlych pohybov ju udržať na čepeli. Pravidlá freebandy sú takmer rovnaké ako florbalové, s výnimkou dovolenej hry vysokou hokejkou.

 

 

Florbal vozíčkarov

 

 

Pôvodne vyvinutý pre hráčov s postihnutím, vozíčkarsky florbal má rovnaké pravidlá ako 'obyčajný florbal'. Hráči používajú tie isté hokejky a loptičku. Taktiež je umožnené hrať brankárom, ktorí tiež majú hokejky.

 

 

Prvý oficiálny zápas vozíčkarov pod dozorom IFF bol odohraný medzi mužskými tímami Českej republiky a Švédska počas majstrovstiev sveta mužov 2008 v Prahe, Česká republika.

 

 

Obrázok

 

 

 

 

 

 
Reklama